Verejnosti známy skôr ako Dom politických strán. Známy aj pod skratkou “DPS¨, vychádzajúcej z názvu. Názov Dom politických strán vznikol v 90-tych rokoch 20. storočia, kedy v budove sídlili viaceré politické organizácie. Zaužívanú skratku „DPS“ je možné využiť aj pre vhodnejší názov budovy: Dom právnika Sandora.
Obr.: Parcela, na ktorej stojí dnešný bytový dom je zakreslená na katastrálnej mape z roku 1857.
Podľa archívnych záznamov z roku 1869 (prvé uhorské sčítanie obyvateľov) bol vlastníkom domu na parcele č. 58 Vavrinec (Laurinec) Markovič (Markovits, Markovics), topoľčiansky mešťan, potomok rodiny, ktorá v Topoľčanoch bývala odpradávna a mala šľachtických predkov.
Obr.: Erb rodu Markovich
Dom (ďalej ako Markovičov dom) mal 7 bytov. Pozostával z 9 izieb, 7 kuchýň, 1 pivnice, 1 maštale a 5 stodôl (pajta), v ktorých žilo 7 rodín, z toho 3 katolícke a 4 židovské rodiny.
1. byt - Laurinec Markovics – majiteľ domu a hospodár, v čase sčítania už býval sám.
2. byt - Mária Johnová – stoličná pôrodná baba s dcérou a Julius Vacký – poštový doručovateľ.
3. byt - Ignáz Weisz – šusterský majster so ženou Júliou, dcérou Riki a Fischer Simon – šusterský majster.
4. byt - Adolf Lichtenstein – krajčírsky majster so ženou tromi dcérami (Alojzia, Johana, Riki) a tromi synmi (Samuel, Max, Arnold).
5. byt- Terésia Potučeková s dcérou (Katarína???).
6. byt - Victor Deutch – čiapkársky majster so ženou Mari a synom Abrahamom – obchodníkom.
7. byt - Deutch Anselm- krajčírsky majster so ženou Reginou, synom Bernhardom a Šinskou Zuzanou – pestúnkou.
Obr.: Zápisný hárok z prvého uhorského sčítania obyvateľov z roku 1869
Mapovým dokladom o existencii domu na parcele č. 58 a jeho pôdorysnom riešení je katastrálna mapa z roku 1895, ktorá zakresľuje pôdorysne nepravidelný štvorkrídlový murovaný revenou stavbou (na mape vyznačenou žltou farbou).
Obr.: Výrez z katastrálnej mapy z roku 1895
Karol Markovič s manželkou Máriou predali dom na parcele. č. 25 v roku 1903 advokátovi Dr. Júliusovi Spitzerovi a jeho manželke Margite rod. Munkovej za 23 000 uh. korún.
Tento údaj o predaji je dôležitý pre určenie vzniku dnešného bytového domu, z ktorého vieme určiť Dr. Júliusa Spitzera ako majiteľa a staviteľa domu.
V novej pozemkovej knihe na začiatku 20. storočia sa zmenila pozemkovoknižná vložka a dom bol zapísaný ako dom číslo 4.
V roku 2012 a 2022 boli na objekte vykonané pamiatkové architektonicko-historické výskumy, ktoré jednoznačne potvrdili, že starší dom (Markovičov dom) bol zbúraný.
Z doteraz preskúmaných archívnych zdrojov nie je známe meno projektanta, stavebnej firmy či umeleckých remeselníkov, nie je zistená projektová dokumentácia.
Z katastrálnej mapy je pomerne presne možné datovať vznik domu medzi roku 1903 (kedy došlo k odpredaju staršieho domu) a 1908 (kedy bola katastrálna mapa z roku 1895 prekreslená a zaznamenané boli stavebné zmeny uskutočnené do roku 1908).
Bytový dom Dr. Júliusa Spitzera zakreslený modrou farbou na katastrálne mape z roku 1985 z neskoršími záznamami v roku 1908 je čitateľný ako pôdorysne odlišný dom ako starší Markovičov dom.
Obr: Katastrálna mapa z roku 1985, prekreslená v roku 1908
V roku 1911 si Spiterovci zmenili priezvisko na Šándor (Sándor), ale zápis v pozemkovej knihe ostal ten istý.
Podľa záznamom mal dom č. 4 mal dva dvory a hospodárske stavby. Na prízemí boli väčšinou obchody a sklady, na poschodí byty.
Stál na Rákoczy utcza, ktorá sa po vzniku Československej republiky premenovala na Širokú ulicu (v súčasnosti Pribinova ul.).
Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa životné podmienky Dr. J. Šándora a jeho rodiny v dôsledku ich židovského pôvodu zhoršili. Dom sa po arizácii v roku 1941 stal majetkom nového štátu. Útrapy vojny prežili jeho manželka Margita Šándorová a ich dcéra Klára Šimonová rod. Šándorová, ktoré sa dva roky usilovali o vrátenie domu. Vklad vlastníckeho práva na polovicu domu po Dr. Júliusovi Šándorovi na vdovu Margitu Šándorovú sa uskutočnil až zápisom do pozemkovej knihy 1. júla 1949.
V roku 1949 vlastníčka predala celý dom s dvorom a príslušenstvom Okresnej samosprávnej komisii v Topoľčanoch za 2 milióny Kčs. Ponechala si vo svojom vlastníctve, v byte pozostávajúcom z dvoch izieb a príslušenstva, ktorý mala vyprázdniť do 1. októbra 1949, jedny kachle v salóne a jeden bojler v kúpeľni. Ďalšia, už iba formálna zmena vlastníka, sa uskutočnila v roku 1957. Dom sa stal majetkom československého štátu v správe Okresného národného výboru v Topoľčanoch. Jeho priestory dočasne využívali Daňový úrad v Topoľčanoch potom Ľudová škola umenia v Topoľčanoch.
Po roku 1989 sa do domu nasťahovali viaceré spoločenské organizácie a politické strany. Od vtedy „nosí“ názov „dom politických strán“.
Nájomcovia priestorov sa v posledných rokoch vystriedali, resp. zmenili svoje sídlo, dom je v súčasnosti je z väčšej časti nevyužívaný.
Dr. Július Šándor
Advokát Dr. Július Spitzer získal pozemok so starším domom kúpov od Karola Markoviča s manželkou Máriou v roku 1903. Starší dom dal zbúrať a na jeho miestne postaviť dnešný bytový pavlačový dom.V roku 1911 si Spiterovi zmenili priezvisko na Šándor (Sándor).
Dr. Július Šándor bol známy topoľčiansky advokát, študoval v Budapešti, kde obhájil v roku 1893 doktorát práv.
Ešte pred vznikom Československej republiky bol členom magistrátnej stavebnej komisie.
Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa životné podmienky Dr. J. Šándora a jeho rodiny v dôsledku ich židovského pôvodu zhoršili. Dom sa po arizácii v roku 1941 stal majetkom nového štátu.
V roku 1942 ho zbavili výkonu advokácie a on i jeho kolegovia advokáti Dr. Friedrich Taus a Dr. Ignác Vándor museli odovzdať svoje kancelárske miestnosti na topoľčianskom námestí. Dr. Július Šándor bol odvlečený do pracovného tábora v Seredi a odtiaľ transportovaný do geta v Opole.
Podľa svedectva zomrel v Opole na ulici na vyčerpanosť, chorobu a nedostatok stravy (hladomor). Za mŕtveho ho vyhlásil Okresný súd v Topoľčanoch dňom 20. júna 1942.
Zdroj: Helena Grežďová
